1. yast-iplb
2. master

Požiadavoka

Metóda Hhttp

<p><b><big>virtuálny server</big> =</b> <i>(ip_adresa|nazov_hostitela:cislo_portu|nazov_sluzby)|firewall-znacka</i>
</p><p>Definuje virtuálnu službu podľa IP-adresy (alebo názvu hostiteľa) a portu (alebo názvu služby) alebo firewall-značky. Firewall-značka je celé číslo väčšie ako nula.
Konfigurácia označovania paketov sa riadi pomocou voľby <tt>"- m"</tt> pre <b>ipchains</b>(8). Všetky reálne služby a príznaky pre virtuálnu službu musia
bezprostredne nasledovať tento riadok a musia byť odsadené.


</p><p><b><big>skutočné servery</big> =</b> <i>ip_adresa|nazov_hostitela[-&gt;ip_adresa|nazov_hostitela][:cislo_portu|nazov_sluzby</i>]
<b>brana</b>|<b>masq</b>|<b>ipip</b> [<i>vaha</i>] [<b>"</b><i>poziadavka</i><b>", "</b><i>prijem</i><b>"</b>]
</p><p>Definuje skutočnú službu podľa IP adresy (alebo názvu hostiteľa) a portu (alebo názvu servera). Ak je port vynechaný, použije sa 0, toto je určené predovšetkým
pre služby fwmark, kde je port pre reálne servery ignorovaný. Voliteľne je možné uviesť rozsah <small>IP</small> adries (alebo dva názvy hostiteľov), v takom prípade každá
<small>IP</small> adresa v tomto rozsahu bude považovaná za skutočný server s použitím daného portu. Druhý argument definuje metódu presmerovania, musí byť
<b>brána</b>, <b>ipip</b> alebo <b>masq</b>. Tretí argument je voliteľný a definuje váhu pre tento skutočný server. Pri vynechaní sa použije váha 1.
Posledné dva argumenty sú tiež nepovinné. Definujú dvojicu požiadavka-príjem, ktorá sa použije na overenie, či je server nažive. Prepíšu dvojicu požiadavka-príjem
v sekcii virtuálneho servera. Tieto dva reťazce musia byť v úvodzovkách. Ak reťazec požiadavky začína reťazcom http://..., IP adresa a port skutočného servera sa prepíše,
inak sa použije IP adresa a port skutočného servera.
</p><p>Pre virtuálne služby <small>TCP</small> a <small>UDP</small> (bez fwmark), pokiaľ metóda presmerovania nie je mask a <small>IP</small> adresa
skutočného servera nie je lokálna (nie je prítomná na rozhraní na hostiteľovi s bežiacim ldirectord), potom bude port skutočného servera nastavený na port virtuálnej
služby. To znamená, že mapovanie portov je k dispozícii len vtedy, ak je skutočný server iným strojom a metóda presmerovania je mask. Je to spôsobené základným
<small>LVS</small> kódom vo funkciách jadra.
</p><p>Viac ako jedna z týchto položiek môže byť vo virtuálnej sekcii. Vyššie uvedené voľby checktimeout, negotiatetimeout, failurecount, fallback, emailalert, emailalertfreq
a quiescent sa tiež môžu zobraziť vo virtuálnej sekcii, v takom prípade je globálne nastavenie prepísané.


</p><p><b><big>typ kontroly</big> = connect</b>|<b>external</b>|<b>negotiate</b>|<b>off</b>|<b>on</b>|<b>ping</b>|<b>checktimeout</b><i>N</i>
</p><p>Type of check to perform. Negotiate odošle požiadavku a porovnáva prijatý reťazec. Connect sa iba pokúša vytvoriť <small>TCP/IP</small> spojenie, teda
požiadavka a prijatý reťazec sa môžu vynechať. Ak je typ kontroly číslo, potom negotiate a connect sa skombinuje tak, že po každých N pokusoch connect sa uskutoční jeden
negotiate pokus. Je to užitočné, ak často kontrolujete, či služba odpovedá a v oveľa dlhších intervaloch sa vykonáva kontrola vyjednávania. Ping znamená,
že <small>ICMP</small> ping sa použije na otestovanie dostupnosti skutočných serverov. Ping sa tiež používa ako kontrola pripojenia k službe <small>UDP</small>. Off
znamená, že sa neuskutoční kontrola a nebudú aktivované žiadne skutočné alebo núdzové servery. On Znamená, že sa neuskutoční kontrola a skutočné servery budú vždy
aktivované. Predvolená hodnota je <i>negotiate</i>.


</p><p><b><big>služba</big> = dns</b>|<b>ftp</b>|<b>http</b>|<b>https</b>|<b>imap</b>|<b>imaps</b>|<b>ldap</b>|<b>mysql</b>|<b>nntp</b>|<b>none</b>|<b>oracle</b>|<b>pgsql</b>|<b>pop</b>|<b>pops</b>|<b>radius</b>|<b>simpletcp</b>|<b>sip</b>|<b>smtp</b>
</p><p>Typ služby, ktorá sa má monitorovať pri použití typu kontroly=negotiate. None označuje službu, ktorá nebude monitorovaná.
</p><p>simpletcp posiela reťazec <b>požiadavky</b> na server a testuje ho voči regexp <b>príjmu</b>. Ostatné typy kontrol sa pripájajú k serveru
pomocou určeného protokolu. Prosím, pozrite si sekcie pre <b>požiadavku</b> a <b>príjem</b> kvôli informáciám špecifickým pre protokol.
</p><p>Predvolené:
</p><dl compact="compact">
<dt>* Port virtuálneho servera je 21: ftp
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 25: smtp
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 53: dns
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 80: http
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 110: pop
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 119: nntp
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 143: imap
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 389: ldap
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 443: https
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 993: imaps
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 995: pops
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 1521: oracle
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 1812: radius
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 3306: mysql
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 5432: pgsql
</dt><dt>* Port virtuálneho servera je 5060: sip
</dt><dt>* Inak: none


</dt><dt><b><big>príkaz kontroly</big> = "</b><i>cesta k skriptu</i><b>"</b>
<p>Toto nastavenie sa používa, ak je typ kontroly external a je príkaz na spustenie, aby sa skontroloval stav skutočného servera. Mal by skončiť so stavom 0,
ak je všetko v poriadku, alebo nenulovým v inom prípade.
</p><p>Do skriptu sa odovzdajú štyri parametre:
</p></dt><dt>* ip/firewall značka virtuálneho servera
</dt><dt>* port virtuálneho servera
</dt><dt>* ip skutočného servera
</dt><dt>* port skutočného servera
</dt><dt>Predvolené: /bin/true


<p><b><big>port kontroly</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Číslo portu na monitorovanie. Niekedy sa port kontroly líši od portu služby.
</p><p>Predvolené: port určený pre každý skutočný server


</p><p><b><big>požiadavka</big> = "</b><i>uri na požadovaný objekt</i><b>"</b>
</p><p>Tento objekt bude požadovaný každý interval kontroly na každý skutočný server. Reťazec musí byť v úvodzovkách. Treba poznamenať, že tento reťazec
môže byť prepísaný voliteľným reťazcom požiadavky, ktorý vychádza zo skutočných serverov.
</p><p>Pre <small>DNS</small> kontrolu by toto mal byť názov záznamu A alebo adresa záznamu <small>PTR</small> pre vyhľadávanie.
</p><p>Pre kontrolu MySQL, Oracle alebo PostgeSQL by to mal byť <small>SQL</small> dopyt. Vrátené údaje nie sú kontrolované, len to, či odpoveď je jeden
alebo viac riadkov. Toto je požadované nastavenie.
</p><p>Pri kontrole simpletcp sa tento reťazec pošle doslovne, s výnimkou prípadov,
keď sú nahradené znakom nového riadku.


</p><p><b><big>príjem</big> = "</b><i>regexp na porovnanie</i><b>"</b>
</p><p>Ak požadovaný výsledok obsahuje tento <i>regexp na porovnanie</i>, skutočný server je deklarovaný ako živý. Regexp musí byť v úvodzovkách. Majte na pamäti,
že regexp nie sú jednoduché reťazce a že musíte použiť escape sekvencie pre špeciálne znaky, ak by mali byť doslovné. Treba poznamenať, že tento regexp môže byť prepísaný
voliteľným regexp príjmu, ktorý vychádza zo skutočných serverov.
</p><p>Pre <small>DNS</small> kontrolu by toto mala byť niektorá adresa záznamu A alebo niektorý z názvov <small>PTR</small> záznamov.
</p><p>Pre MySQL kontrolu sa nastavenie príjem nepoužíva.


</p><p><b><big>metóda http</big> = <small>GET</small></b> | <b><small>HEAD</small></b>
</p><p>Nastavuje metódu <small>HTTP</small>, ktorá by mala byť použitá na získanie <small>URI</small> určeného v reťazci požiadavky. <small>GET</small> je metóda
použitá v predvolenom nastavení, ak parameter nie je nastavený. Ak je použité <small>HEAD</small>, reťazec príjmu by mal byť zrušený.
</p><p>Predvolené: <small>GET</small>


</p><p><b><big>virtuálny hostiteľ</big> = "</b><i>nazov_hostitela</i><b>"</b>
</p><p>Použité, ak sa použije kontrola negotiate s <small>HTTP</small> alebo <small>HTTPS</small> . Nastaví hlavičku hostiteľa použitú v požiadavke <small>HTTP</small>.
V prípade <small>HTTPS</small> toto spravidla musí zodpovedať všeobecnému názvu <small>SSL</small> certifikátu. Ak sa nenastaví, hlavička hostiteľa bude
odvodená z url požiadavky pre skutočný server, ak existuje. Ako posledný pokus sa použije <small>IP</small> adresa skutočného servera.


</p><p><b><big>prihlásenie</big> = "</b><i>pouzivatelske_meno</i><b>"</b>
</p><p>Pre <small>FTP</small> , <small>IMAP</small> , <small>LDAP</small> , MySQL, Oracle, <small>POP</small> a PostgreSQL, používateľské meno použité pre prihlásenie.
</p><p>Pre Radius je passwd použité pre atribút User-Name.
</p><p>Pre <small>SIP</small> , používateľské meno je použité ako adresa pre a od dopytu <small>OPTIONS</small>.
</p><p>Predvolené:
</p></dt><dt>* <small>FTP:</small> Anonymous
</dt><dt>* MySQL Oracle a PostgreSQL: Musí byť špecifikované v konfigurácii
</dt><dt>* <small>SIP:</small> ldirectord@&lt;nazov_hostitela&gt;, Názov hostiteľa je odvodený podľa voľby passwd nižšie.
</dt><dt>* Inak: prázdny reťazec, ktorý označuje, že pokus overenia prípadu nebude.


</dt><dt><b><big>heslo</big> = "</b><i>heslo</i><b>"</b>
<p>Heslo, ktoré sa má použiť pre prihlásenie k serverom <small>FTP</small> , <small>IMAP</small> , <small>LDAP</small> , MySQL, Oracle, <small>POP</small> ,
PostgreSQL a <small>SIP</small>.
</p><p>For Radius je heslo použité pre atribút User-Password.
</p><p>Predvolené:
</p></dt><dt>* <small>FTP:</small> ldirectord@&lt;nazov_hostitela&gt;, kde názov hostiteľa je premenná prostredia <small>HOSTNAME</small> vyhodnotená za behu alebo získaná
z uname, ak nie je nastavená.
</dt><dt>* Inak: prázdny reťazec. V prípade <small>LDAP</small> , MySQL, Oracle a PostgreSQL to znamená, že overenie nebude vykonané.


</dt><dt><b><big>názov databázy</big> = "</b><i>nazov_databazy</i><b>"</b>
<p>Databáza, ktorá sa použije pre servery MySQL, Oracle a PostgreSQL, Je to databáza, na ktorú bude vykonaný dopyt (nastavený vyššie v <b>príjem</b> above). Toto
je požadované nastavenie.


</p><p><b><big>utajenie dosahu</big> = "</b><i>utajenie_dosahu</i><b>"</b>
</p><p>Utajenie, ktoré sa použije pre servery Radius, toto je utajenie použité pre vytvorenie Access-Request s používateľským menom (nastavené vyššie v <b>prihlásenie</b>) a heslom (nastavené
vyššie v <b>heslo</b>).
</p><p>Predvolené: prázdny reťazec


</p><p><b><big>trvalé</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Počet sekúnd pre trvalé klientske pripojenia.


</p><p><b><big>sieťová maska</big> =</b> <i>w.x.y.z</i>
</p><p>Sieťová maska, ktorá sa použije pre diskrétnosť trvalých klientskych pripojení.


</p><p><b><big>plánovač</big> =</b> <i>nazov_planovaca</i>
</p><p>Plánovač, ktorý sa použije <small>LVS</small> pre vyváženie zaťaženia. Informácie o dostupných plánovačoch nájdete na manuálovej stránke <b><a href="ipvsadm">ipvsadm</a></b>(8).
</p><p>Predvolené: "wrr"


</p><p><b><big>protokol</big> = tcp</b>|<b>udp</b>|<b>fwm</b>
</p><p>Protokol, ktorý sa použije. Ak je virtual určený ako <small>IP</small> adresa a port, potom musí byť jeden z tcp alebo udp. Ak je značka firewall, potom
protokol musí byť fwm.
</p><p>Predvolené:
</p></dt><dt>* Virtual je <small>IP</small> adresa a port, a port nie je 53: tcp
</dt><dt>* Virtual je <small>IP</small> adresa a port, a port je 53: udp
</dt><dt>* Virtual je značka firewall: fwm
</dt></dl>


</p><p><b><big>časový limit kontroly</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Časový limit v sekundách pre kontroly connect, external a ping. Ak je časový limit prekročený, potom je skutočný server prehlásený za mŕtvy.
</p><p>Ak je definovaný v sekcii virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Ak nie je definovaný, potom sa použije hodnota negotiatetimeout. negotiatetimeout je tiež globálna hodnota, ktorá môže byť prepísaná nastavením, ktoré vychádza z virtual.
</p><p>Ak nie sú nastavené ani checktimeout a ani negotiatetimeout, použije sa predvolené nastavenie.
</p><p>Predvolené: 5 sekúnd

</p><p><b><big>časový limit vyjednávania</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Časový limit v sekundách pre kontroly negotiate.
</p><p>Ak je definovaný v sekcii virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Ak nie je definovaný, potom sa použije hodnota connecttimeout. connecttimeout je tiež globálna hodnota, ktorá môže byť prepísaná nastavením, ktoré vychádza z virtual.
</p><p>Ak nie sú nastavené ani negotiatetimeout a ani connecttimeout, použije sa predvolené nastavenie.
</p><p>Predvolené: 30 sekúnd

</p><p><b><big>počet zlyhaní</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Počet po sebe idúcich zlyhaní, ktoré budú musieť byť ohlásené kontrolou skôr, ako sa uzná, že realserver zlyhal. Hodnota 1 uzná, že realserver zlyhal, pri prvom zlyhaní. Úspešná kontrola vynuluje počítadlo zlyhaní na 0.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: 1

</p><p><b><big>emailová výstraha</big> = "</b><i>emailova_adresa</i><b>"</b>
</p><p> Platná emailová adresa na odosielanie upozornení o zmene stavu pripojenia na akýkoľvek skutočný server definovaný vo virtuálnej službe. Táto voľba vyžaduje
inštaláciu perl modulu MailTools. Automaticky sa pokúša odosielať emaily pomocou akejkoľvek vstavanej metódy. Viac informácií o metódach nájdete v perldoc Mail::Mailer.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.

</p><p><b><big>frekvencia emailovej výstrahy</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Oneskorenie v sekundách medzi opakovanými emailovými upozorneniami, zatiaľ čo akýkoľvek daný skutočný server vo virtuálnej službe zostáva nedostupný.
Nastavenie nula sekúnd zabráni opakovaným upozorneniam. Časová presnosť tohto nastavenia závisí od počtu sekúnd definovaných vo voľbe konfigurácie
checkinterval.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: 0

</p><p><b><big>stav emailovej výstrahy</big> = all</b>|<b>none</b>|<b>starting</b>|<b>running</b>|<b>stopping</b>|<b>reloading</b>,...
</p><p>Čiarkami oddelený zoznam stavov servera, v ktorých sa majú odosielať emailové upozornenia. <b>all</b> je skratka
pre "<b>starting</b>,<b>running</b>,<b>stopping</b>,<b>reloading</b>". Ak je špecifikované <b>none</b>, nemožno špecifikovať žiadnu inú možnosť, inak sa voľby spolu
kombinujú logickým OR.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: all

</p><p><b><big>núdzové riešenie</big> =</b> <i>ip_adresa|nazov_hostitela[:cislo_portu|nazov_sluzby]</i> [<b>brana</b>|<b>masq</b>|<b>ipip</b>]
</p><p>Server, na ktorý je presmerovaná webová služba, ak sú všetky skutočné servery nefunkčné. Typicky by to bolo 127.0.0.1 s núdzovou stránkou.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.

</p><p><b><big>nečinný</big> = yes</b>|<b>no</b>
</p><p>Ak je nastavené <i>yes</i>, potom sú skutočné alebo núdzové servery považované za vypnuté, v skutočnosti nie sú odstránené z <small>LVS</small> tabuľky jadra.
Namiesto toho je ich váha nastavená na nulu, čo znamená, že nebudú akceptované žiadne nové spojenia.
</p><p>Toto vedie k vedľajšiemu efektu, že ak má skutočný server trvalé spojenia, nové spojenia z akýchkoľvek existujúcich klientov budú naďalej
smerované na skutočný server, až kým neuplynie časový limit trvania. Ďalšie informácie o trvalých spojeniach nájdete v ipvsadm.
</p><p>Tomuto vedľajšiemu efektu sa dá vyhnúť spustením nasledujúceho:
</p><p>echo 1 &gt; /proc/sys/net/ipv4/vs/expire_quiescent_template
</p><p>Ak súbor proc neexistuje, pravdepodobne to znamená, že jadro nemá podporu lvs, podpora <small>LVS</small> nie je načítaná alebo jadro je príliš staré
na to, aby malo súbor proc. Spustením ipvsadm ako root by sa malo načítať <small>LVS</small> do jadra, ak je to možné.
</p><p>Ak je nastavené <i>no</i>, potom budú skutočné alebo núdzové servery odstránené z <small>LVS</small> tabuľky jadra. Predvolené nastavenie je <i>yes</i>.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: <i>yes</i>

<p><b><big>interval kontroly</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Definuje počet sekúnd medzi kontrolami servera.
</p><p>Predvolené: 10 sekúnd

</p><p><b><big>časový limit kontroly</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Časový limit v sekundách pre pripojenie, externé a ping kontroly. Ak je časový limit prekročený, potom je skutočný server vyhlásený za mŕtvy.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Ak to nie je definované, použije sa hodnota negotiatetimeout. negotiatetimeout je tiež globálna hodnota, ktorú možno prepísať podľa virtuálneho nastavenia.
</p><p>Ak nie sú nastavené obe checktimeout ani negotiatetimeout, použije sa predvolené nastavenie.
</p><p>Predvolené: 5 sekúnd

</p><p><b><big>počet zlyhaní</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Počet po sebe idúcich časov zlyhania budeí, ktoré budú musieť byť ohlásenýé kontrolou skôr, ako sa uzná, že realserver zlyhal. Hodnota 1 uzná, že realserver zlyhal. Hodnota 1 uzná, že realserverpri prvom zlyhal, pri prvomní. Úspešná kontrola vynuluje počítadlo zlyhaní. Úspešná kontrola vynuluje počítadlo porúch na 0.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: 1

</p><p><b><big>časový limit vyjednávania</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Časový limit v sekundách pre kontroly vyjednávania.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Ak to nie je definované, použije sa hodnota connecttimeout. connecttimeout je tiež globálna hodnota, ktorú možno prepísať podľa virtuálneho nastavenia.
</p><p>Ak nie sú nastavené obe negotiatetimeout ani connecttimeout, použije sa predvolené nastavenie.
</p><p>Predvolené: 30 sekúnd

</p><p><b><big>núdzové riešenie</big> =</b> <i>ip_adresa|nazov_hostitela[:cislo_portu|nazov_sluzby]</i> [<b>brana</b>|<b>masq</b>|<b>ipip</b>]
</p><p>Server, na ktorý je presmerovaná webová služba, ak sú všetky skutočné servery nefunkčné. Typicky by to bolo 127.0.0.1 s núdzovou stránkou.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.

</p><p><b><big>súbor záznamu</big> = "</b><i>/cesta/k/suboru_zaznamu</i><b>"</b>|syslog_zariadenie
</p><p>S touto direktívou je možné špecifikovať alternatívny súbor záznamu. Ak súbor záznamu nezačína s '/', predpokladá sa, že je <b><a href="/man/3/syslog">syslog</a></b>(3) názov zariadenia.
</p><p>Predvolené: zaznamenať priamo do súboru <i>/var/log/ldirectord.log</i>.

</p><p><b><big>emailová výstraha</big> = "</b><i>emailova_adresa</i><b>"</b>
</p><p> Platná e-mailová adresa na odosielanie upozornení o zmene stavu pripojenia na akýkoľvek skutočný server definovaný vo virtuálnej službe. Táto voľba vyžaduje
inštaláciu perl modulu MailTools. Automaticky sa pokúša odosielať emaily pomocou akejkoľvek vstavanej metódy. Viac informácií o metódach nájdete v perldoc Mail :: Mailer.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.

</p><p><b><big>frekvencia emailovej výstrahy</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Oneskorenie v sekundách medzi opakovanými emailovými upozorneniami, zatiaľ čo akýkoľvek daný skutočný server vo virtuálnej službe zostáva nedostupný.
Nastavenie nula sekúnd zabráni opakovaným upozorneniam. Časová presnosť tohto nastavenia závisí od počtu sekúnd definovaných vo voľbe konfigurácie
checkinterval.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: 0

</p><p><b><big>stav emailovej výstrahy</big> = all</b>|<b>none</b>|<b>starting</b>|<b>running</b>|<b>stopping</b>|<b>reloading</b>,...
</p><p>Čiarkami oddelený zoznam stavov servera, v ktorých sa majú odosielať emailové upozornenia. <b>all</b> je skratka
pre "<b>starting</b>,<b>running</b>,<b>stopping</b>,<b>reloading</b>". Ak je špecifikované <b>none</b>, nemožno špecifikovať žiadnu inú možnosť, inak sa voľby spolu
kombinujú logickým OR.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: all

</p><p><b><big>spätné volanie</big> = "</b><i>/cesta/k/spatnemu_volaniu</i><b>"</b>
</p><p>Ak je táto direktíva definovaná, <b>ldirectord</b> automaticky zavolá spustiteľný súbor <i>/cesta/k/spatnemu_volaniu</i> po zmene konfiguračného súboru
na disku. To je užitočné pre aktualizáciu konfiguračného súboru cez <b>scp</b> na ďalšom monitorovanom hostiteľovi . Prvým argumentom pre spätné volanie je názov
konfigurácie.
</p><p>Táto direktíva môže byť tiež použitá na reštartovanie <b>ldirectord</b> automaticky po zmene konfiguračného súboru na disku. Avšak, ak je <b>autoreload</b>
nastavené na yes, konfigurácia sa znovu načíta.

</p><p><b><big>vykonať</big> = "</b><i>konfiguracia</i><b>"</b>
</p><p>Použite túto direktívu na spustenie inštancie ldirectord pre pomenovanú <i>konfiguráciu</i>.

</p><p><b><big>automatické opätovné načítanie</big> = yes</b>|<b>no</b>
</p><p>Definuje, či &lt;ldirectord&gt; by mal nepretržite kontrolovať konfiguračný súbor pre modifikáciu. Ak je toto nastavené na 'yes' a konfiguračný súbor sa zmenil
na disku a jeho čas modifikácie (mtime) je novší ako predchádzajúca verzia, konfigurácia sa automaticky znovu načíta.
</p><p>Predvolené: no

</p><p><b><big>nečinný</big> = yes</b>|<b>no</b>
</p><p>Ak je nastavené <i>yes</i>, potom sú skutočné alebo núdzové servery považované za vypnuté, v skutočnosti nie sú odstránené z <small>LVS</small> tabuľky jadra.
Namiesto toho je ich váha nastavená na nulu, čo znamená, že nebudú akceptované žiadne nové spojenia.
</p><p>Toto vedie k vedľajšiemu efektu, že ak má skutočný server trvalé spojenia, nové spojenia z akýchkoľvek existujúcich klientov budú naďalej
smerované na skutočný server, až kým neuplynie časový limit trvania. Ďalšie informácie o trvalých spojeniach nájdete v ipvsadm.
</p><p>Tomuto vedľajšiemu efektu sa dá vyhnúť spustením nasledujúceho:
</p><p>echo 1 &gt; /proc/sys/net/ipv4/vs/expire_quiescent_template
</p><p>Ak súbor proc neexistuje, pravdepodobne to znamená, že jadro nemá podporu lvs, podpora <small>LVS</small> nie je načítaná alebo jadro je príliš staré
na to, aby malo súbor proc. Spustením ipvsadm ako root by sa malo načítať <small>LVS</small> do jadra, ak je to možné.
</p><p>Ak je nastavené <i>no</i>, potom budú skutočné alebo núdzové servery odstránené z <small>LVS</small> tabuľky jadra. Predvolené nastavenie je <i>yes</i>.
</p><p>Ak je to definované v časti virtuálneho servera, potom sa globálna hodnota prepíše.
</p><p>Predvolené: <i>yes</i>

</p><p><b><big>rozvetvovať</big> = yes</b>|<b>no</b>
</p><p>Ak je nastavené <i>yes</i>, potom ldirectord vytvorí proces potomka pre každý virtuálny server a spustí z nich kontroly oproti skutočným serverom.
Tým sa zvýši čas odozvy na zmeny reálneho stavu servera v konfiguráciách s mnohými virtuálnymi servermi. Toto môže tiež použiť menej pamäte ako spúšťanie mnohých
samostatných inštancií ldirectord. Procesy potomkov sa automaticky reštartujú, ak zomrú.
</p><p>Predvolené: <i>no</i>

</p><p><b><big>pod dohľadom</big> = yes</b>|<b>no</b>
</p><p>Ak je nastavené <i>yes</i>, potom ldirectord neprechádza do režimu na pozadí. Všetky záznamy sú presmerované na stdout namiesto do súboru záznamu. Toto je užitočné pre spustenie
<b>ldirectord</b> pod dohľadom z daemontools. Podrobnosti nájdete na <a href="http://untroubled.org/rpms/daemontools/">http://untroubled.org/rpms/daemontools/</a> alebo <a href="http://cr.yp.to/daemontools.html">http://cr.yp.to/daemontools.html</a>.
</p><p>Predvolené: <i>no</i>
</p>

<p><b><big>servidor virtual</big> =</b> <i>(adreça_ip|nom d'amfitrió:número de port|nom del servei)|firewall-mark</i>
</p><p>Defineix un servei virtual amb adreça IP (o nom d'amfitrió) i port (o nom del servei) o firewall-mark. firewall-mark és un enter major que zero. La
configuració del marcatge de paquets es controla usant l'opció <tt>"-m"</tt> de <b>ipchains</b>(8). Tots els serveis reals i banderes d'un servei virtual
han d'anar immediatament després d'aquesta línia i estar sagnades.


</p><p><b><big>servidors reals</big> =</b> <i>adreça_ip|nom d'amfitrió[-&gt;adreça_ip|nom d'amfitrió][:número_de_port|nom_del_servei</i>]
<b>passarel·la</b>|<b>màscara</b>|<b>ipip</b> [<i>pes</i>] [<b>"</b><i>sol·licitud</i><b>", "</b><i>recepció</i><b>"</b>]
</p><p>Defineix un servei real amb una adreça IP (o nom d'amfitrió) i port (o nom de servei). Si s'omet el port, s'usa 0; això està previst principalment per a
serveis fwmark en què s'ignora el port dels servidors reals. De forma opcional, es pot proporcionar una gamma d'adreces <small>IP</small> (o dos noms d'amfitrió), en aquest cas
cada adreça <small>IP</small> de la gamma es tractarà com a un servidor que usa el port triat. El segon argument defineix el mètode de redireccionament, i ha de ser
<b>gate</b>, <b>ipip</b> o <b>masq</b>. El tercer argument és opcional i defineix el pes per a aquest servidor real. Si s'omet, s'usa un pes d'1.
Els dos últims arguments també són opcionals. Defineixen un parell sol·licitud-recepció que s'usa per comprobar si el servidor és viu. Sobreescriuen el parell sol·licitud-recepció
a la secció de servidor virtual. Les dues cadenes de text han d'anar entre cometes. Si la cadena de sol·licitud comença amb http://..., l'adreça IP i el port del servidor real
s'ignoren, si no s'usen l'adreça IP i el port del servidor real.
</p><p>Per a serveis virtuals <small>TCP</small> i <small>UDP</small> (no fwmark), si no és que el mètode de redireccionament sigui masq i l'adreça <small>IP</small> d'un
servidor real no sigui local (no present en una interfície a l'amfitrió que està executant ldirectord), llavors el port del servidor real s'establirà igual que el del seu servei
virtual. És a dir, el port-mapping només està disponible si el servidor real és una altra màquina i el mètode de redireccionament és masq. Això es deu a la manera com
funciona el codi subjacent de <small>LVS</small> al nucli.
</p><p>Dins d'una secció virtual hi pot haver més d'una d'aquestes entrades. Les opcions checktimeout, negotiatetimeout, failurecount, fallback, emailalert, emailalertfreq y
quiescent llistades abans poden aparèixer també dins d'una secció virtual, en aquest cas el valor global es passa per alt.


</p><p><b><big>check type</big> = connect</b>|<b>external</b>|<b>negotiate</b>|<b>off</b>|<b>on</b>|<b>ping</b>|<b>checktimeout</b><i>N</i>
</p><p>Tipus de comprovació a fer. Negotiate envia una petició i fa una comparació amb la cadena de text rebuda. Connect només intenta fer una connexió <small>TCP/IP</small>, així que
les cadenes de sol·licitud i recepció es poden ometre. Si checktype és un número, negotiate i connect es combinen de forma que cada N intents de connexió es fa un intent
negotiate. Això és útil per comprobar amb freqüència si un servei respon, i en intervals molt més grans es fa una comprovació negotiate. Ping indica que
s'usarà un ping <small>ICMP</small> per comprobar la disponibilitat de servidors reals. Ping també s'usa com a comprovació de connexió per a serveis <small>UDP</small>. Off
vol dir que no es fa cap comprovació i que no s'activa cap dels servidors reals o de reserva. On significa que no es fa cap comprovació i que els servidors reals sempre estaran
activats. Per defecte és <i>negotiate</i>.


</p><p><b><big>service</big> = dns</b>|<b>ftp</b>|<b>http</b>|<b>https</b>|<b>imap</b>|<b>imaps</b>|<b>ldap</b>|<b>mysql</b>|<b>nntp</b>|<b>none</b>|<b>oracle</b>|<b>pgsql</b>|<b>pop</b>|<b>pops</b>|<b>radius</b>|<b>simpletcp</b>|<b>sip</b>|<b>smtp</b>
</p><p>El tipus de servei a monitorar quan s'usa checktype=negotiate. None denota un servei que no serà monitorat.
</p><p>simpletcp envia la cadena de <b>sol·licitud</b> al servidor i la comprova amb l'expressió regular <b>recepció</b>. Els altres tipus de comprobació connecten amb el servidor
usant el protocol especificat. Si us plau, vegeu les seccions <b>sol·licitud</b> i <b>recepció</b> per obtenir la informació específica del protocol.
</p><p>Per defecte:
</p><dl compact="compact">
<dt>* El port virtual del servidor és 21: ftp
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 25: smtp
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 53: dns
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 80: http
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 110: pop
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 119: nntp
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 143: imap
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 389: ldap
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 443: https
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 993: imaps
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 995: pops
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 1521: oracle
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 1812: radius
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 3306: mysql
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 5432: pgsql
</dt><dt>* El port virtual del servidor és 5060: sip
</dt><dt>* Si no és així: none


</dt><dt><b><big>check command</big> = "</b><i>ruta a l'script</i><b>"</b>
<p>Aquesta configuració s'usa si checktype és extern i és l'odre que s'executarà per comprovar l'estat del servidor real. Hauria d'acabar amb un estat de 0 si tot
és correcte, o un valor diferent de zero en cas contrari.
</p><p>Es passen quatre paràmetres a l'script:
</p></dt><dt>* ip/firewall mark del servidor virtual
</dt><dt>* port del servidor virtual
</dt><dt>* ip del servidor real
</dt><dt>* port del servidor real
</dt><dt>Per defecte: /bin/true


<p><b><big>check port</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Número del port a monitorar. A vegades el port de comprovació és diferent del port de servei.
</p><p>Per defecte: port especificat per a cada servidor real


</p><p><b><big>request</big> = "</b><i>uri a l'objecte de la petició</i><b>"</b>
</p><p>L'objecte serà sol·licitat d'acord amb els segons de l'interval de comprovació a cada servidor real. La cadena de text ha d'anar entre cometes. Tingueu present que aquesta cadena es pot passar per alt
per una cadena de petició opcional basada en un servidor real.
</p><p>Per a una comprovació <small>DNS</small> hauria de ser el nom d'un registre A o l'adreça d'un registre <small>PTR</small> per buscar.
</p><p>Per a una comprovació MySQL, Oracle o PostgeSQL, hauria de ser una consulta <small>SQL</small>. Les dades retornades no es comproven, només es mira que la resposta tingui una o més
files. Aquest valor de configuració és obligatori.
</p><p>Per a una comprovació simpletcp, la cadena s'envia al peu de la lletra excepte que qualsevol ocurrència
sigui substituïda per un caràcter de nova línia.


</p><p><b><big>receive</big> = "</b><i>expressió regular amb què comparar</i><b>"</b>
</p><p>Si el resultat de la petició conté aquesta <i>expressió regular amb què comparar</i>, el servidor real es declara viu. L'expressió regular ha d'estar entre cometes. Tingueu en compte que
les expressions regulars no són simples cadenes de text i que és necessari usar caràcters d'escapament per als caràcters especials si s'han de tractar com a literals. Noteu que l'expressió regular pot ser passada per alt per una
expressió regular opcional basada en un servidor real.
</p><p>Per a una comprovació <small>DNS</small> hauria de ser qualsevol de les adreces de registres A o qualsevol dels noms de registres <small>PTR</small>.
</p><p>Per a una comprovació MySQL, el paràmetre "receive" no s'usa.


</p><p><b><big>http method</big> = <small>GET</small></b> | <b><small>HEAD</small></b>
</p><p>Estableix el mètode <small>HTTP</small> que s'ha d'usar per buscar l'<small>URI</small> especificat a la cadena de text de la petició. <small>GET</small> és el
mètode usat per defecte si no s'assigna un valor al paràmetre. Si s'usa <small>HEAD</small>, no s'hauria d'establir la cadena de text "receive".
</p><p>Per defecte: <small>GET</small>


</p><p><b><big>virtual host</big> = "</b><i>nom de l'amfitrió</i><b>"</b>
</p><p>S'usa quan s'utilitza una comprovació "negotiate" amb <small>HTTP</small> o <small>HTTPS</small>. Estableix la capçalera de l'amfitrió a la petició <small>HTTP</small>. En el
cas d'<small>HTTPS</small>, en general es necessita que coincideixi amb el nom comú del certificat <small>SSL</small>. Si no s'estableix, la capçalera de l'amfitrió es
derivaran a partir de l'url de la petició del servidor real si existeix. Com a últim recurs s'usarà l'adreça <small>IP</small> del servidor real.


</p><p><b><big>login</big> = "</b><i>nombre d'usuari</i><b>"</b>
</p><p>Per a <small>FTP</small>, <small>IMAP</small>, <small>LDAP</small>, MySQL, Oracle, <small>POP</small> i PostgreSQL, és el nom de l'usuari per iniciar sessió.
</p><p>Per a Radius s'usa passwd per a l'atribut User-Name.
</p><p>Per a <small>SIP</small>, s'usa el nom de l'usuari tant per a l'adreça "des de" com per a l'adreça "a" en una consulta <small>OPTIONS</small>.
</p><p>Per defecte:
</p></dt><dt>* <small>FTP:</small> Anonymous
</dt><dt>* MySQL Oracle i PostgreSQL: cal especificar a la configuració
</dt><dt>* <small>SIP:</small> ldirectord@&lt;hostname&gt;, el nom d'amfitrió es deriva com a l'opció passwd de sota.
</dt><dt>* Si no: cadena buida, que denota que no s'intenta l'autenticació.


</dt><dt><b><big>password</big> = "</b><i>contrasenya</i><b>"</b>
<p>Contrasenya a usar per iniciar sessió a servidors <small>FTP</small>, <small>IMAP</small>, <small>LDAP</small>, MySQL, Oracle, <small>POP</small>, PostgreSQL i
<small>SIP</small>.
</p><p>Per a Radius s'usa passwd per a l'atribut User-Name.
</p><p>Per defecte:
</p></dt><dt>* <small>FTP:</small> ldirectord@&lt;hostname&gt;, on nom d'amfitrió és la variable d'entorn <small>HOSTNAME</small> evaluada a l'hora d'execució, o obtinguda
de "uname" si no està establert.
</dt><dt>* Si no: cadena buida. En el cas de <small>LDAP</small>, MySQL, Oracle i PostgreSQL això significa que no es farà l'autenticació.


</dt><dt><b><big>database name</big> = "</b><i>nom_de_la_base_de_dades</i><b>"</b>
<p>Base de dades a usar per servidors MySQL, Oracle i PostgreSQL, aquesta és la base de dades sobre la qual es farà la consulta (establerta amb <b>receive</b> més amunt). Aquest
paràmetre és obligatori.


</p><p><b><big>radius secret</big> = "</b><i>radiussecret</i><b>"</b>
</p><p>Secret a usar en servidors Radius, aquest és el secret usat per fer una petició d'accés amb el nom d'usuari (establert amb <b>login</b> més amunt) i passwd (establert amb
<b>passwd</b> més amunt).
</p><p>Per defecte: cadena buida


</p><p><b><big>persistent</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Nombre de segons per a connexions de client persistents.


</p><p><b><big>netmask</big> =</b> <i>w.x.y.z</i>
</p><p>Màscara de xarxa a usar per a la granularitat de les connexions de client persistents.


</p><p><b><big>scheduler</big> =</b> <i>nom del planificador</i>
</p><p>Planificador a usar per <small>LVS</small> per a l'equilibri de càrrega. Per obtenir informació sobre els planificadors disponibles, si us plau, vegeu la pàgina del manual <b><a href="ipvsadm">ipvsadm</a></b>(8).
</p><p>Per defecte: "wrr"


</p><p><b><big>protocol</big> = tcp</b>|<b>udp</b>|<b>fwm</b>
</p><p>Protocol a usar. Si s'especifica el virtual com a adreça <small>IP</small> i port, ha de ser o bé tcp o bé udp. Si es una marca de tallafoc, el
protocol ha de ser fwm.
</p><p>Per defecte:
</p></dt><dt>* Virtual és una adreça <small>IP</small> i port, i el port no és el 53: tcp
</dt><dt>* Virtual és una adreça <small>IP</small> i port, i el port és el 53: udp
</dt><dt>* Virtual és un "firewall mark": fwm
</dt></dl>


</p><p><b><big>check timeout</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Temps d'espera en segons per a les comprovacions de connexió, externes i ping. Si s'excedeix el temps d'espera, el servidor real es declara mort.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passa per alt.
</p><p>Si no està definit, s'usa el valor de negotiatetimeout. "negotiatetimeout" és també un valor global que pot ser passat per alt per una configuració virtual.
</p><p>Si ni checktimeout ni negotiatetimeout estan definits, s'usa el valor per defecte.
</p><p>Per defecte: 5 segons

</p><p><b><big>negotiate timeout</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Temps d'espera en segons per a comprovacions negotiate.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passa per alt.
</p><p>Si no está definit, s'usa el valor de connecttimeout. "connecttimeout" és també un valor global que pot ser passat per alt per una configuració virtual.
</p><p>Si ni negotiatetimeout ni connecttimeout estan definits, s'usa el valor per defecte.
</p><p>Per defecte: 30 segonds

</p><p><b><big>failure count</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>El nombre de cops consecutius que s'ha de comunicar una fallada en una comprovació abans que es consideri que realserver ha fallat. Un valor d'1 farà considerar que el realserver falla al primer error. Una comprovació correcta posa el comptador de fallades a 0.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passarà per alt.
</p><p>Per defecte: 1

</p><p><b><big>email alert</big> = "</b><i>emailaddress</i><b>"</b>
</p><p>Una adreça de correu electrònic vàlida per enviar alertes sobre canvis en l'estat de la connexió a qualsevol servidor real definit al servei virtual. Aquesta opció necessita que estigui instal·lat
el mòdul perl MailTools. Intenta l'enviament automàtic de correu usant qualsevol dels mètodes predefinits. Vegeu perldoc Mail::Mailer per obtenir més informació sobre els mètodes.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passarà per alt.

</p><p><b><big>email alert freq</big> =</b> <i>n</i>
</p><p>Retard en segons entre repeticions d'alerta de correu mentre qualsevol servidor real al servei virtual roman inaccessible. Un valor de zero segons inhibeix
la repetició d'alertes. La precisió del temps del correu d'aquesta configuració depèn del nombre de segons definits en l'opció de configuració
checkinterval.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passarà per alt.
</p><p>Per defecte: 0

</p><p><b><big>email alert status</big> = all</b>|<b>none</b>|<b>starting</b>|<b>running</b>|<b>stopping</b>|<b>reloading</b>,...
</p><p>Llista separada per comes d'estats del servidor en què s'han d'enviar les alertes. <b>all</b> és una forma abreujada de
"<b>starting</b>,<b>running</b>,<b>stopping</b>,<b>reloading</b>". Si s'indica <b>none</b>, no es pot especificar cap altra opció, en cas contrari les opcions són ORed
les unes amb les altres.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passarà per alt.
</p><p>Per defecte: all

</p><p><b><big>fallback</big> =</b> <i>ip_address|hostname[:portnumber|sercvicename]</i> [<b>gate</b>|<b>masq</b>|<b>ipip</b>]
</p><p>el servidor al qual es redirigeix un webservice si tots los servidors reals han caigut. Normalment això seria 127.0.0.1 amb una pàgina d'emergència.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passarà per alt.

</p><p><b><big>quiescent</big> = yes</b>|<b>no</b>
</p><p>Si és <i>yes</i>, quan es determina que els servidors reals o de reserva han caigut, no s'eliminen realment de la taula <small>LVS</small> del kernel.
Si no, el seu pes s'estableix a zero, cosa que significa que no s'accepten connexions noves.
</p><p>Això té l'efecte col·lateral que si el servidor real té connexions persistents, las connexions noves des de qualsevol dels clients existents continuaran sent encaminades
al servidor real fins que el temps d'espera de la connexió persistent s'acabi. Vegeu ipvsadm per obtenir informació sobre les connexions persistents.
</p><p>Això es pot evitar executant el següent:
</p><p>echo 1 &gt; /proc/sys/net/ipv4/vs/expire_quiescent_template
</p><p>Si el fitxer proc no existeix, probablement significa que el kernel no té suport per a lvs, que el suport per a <small>LVS</small> no està carregat o que el kernel és massa
antic per tenir el fitxer proc. Executar ipvsadm com a root hauria de carregar<small>LVS</small> al kernel si és possible.
</p><p>Si és <i>no</i>, els servidors reals o de reserva s'eliminen de la taula <small>LVS</small> del kernel. Per defecte és <i>yes</i>.
</p><p>Si s'ha definit en una secció de servidor virtual, el valor global es passarà per alt.
</p><p>Per defecte: <i>yes</i>